Slon

Slon

Slony (Proboscidea) sú veľké zvieratá, najváčšie zo všetkých dnes žijúcich suchozemských cicavcov. Od ostatných cicavcov sa natoľko líšia, že nemáju medzi nimi bližšícch príbuzných. Príznačmý je pre ne dlhý chobot, ktorý vznikol predĺžením s pojením vrchnej gamby a nosa. Chobot vystupuke ako čuchový, hmatový a chytavý ústroj. Ním si slony podávajú potravu do úst a pijú tým spôsobom, že si cez nozdry naberú vody do chobota a potom si ju vstrekujú do papule. Mohutné kly sú pri koreni  duté a neprestajne rastú. Samcovi môžu narásť až do 3 metrov, samice majú kly kratšie, prípadne im celkom chýbajú. Okrem klov majú ešte na každej strane papule po jednej stoličke, ktorá je 40 cm vysoká a 10 cm široká. Stoličky sa môžu za života slona až šesť ráz vymeniť. Nohy majú stĺpcovité, konce prstov obalené pomerne malými nechtovými kopytami. Na konci splošteného chvosta majú strapce s veľmi silných drôtových štetín. Telo pokrýva len veľmi riedka srsť. Mozog majú sice pomerne malý, ale veľmi jemnej stavby, čo sa odráža aj na ich značnej inteligencii a pamäti. Mohutná stavba tela prezrádza, že slon je priamo stvorený na to, aby sa mohol predrieť aj cez  to najhustejšie chrastie. Čelo afrického slona je kopulovito vypuklé, kým indického je preliačené. Slony žijú zvyčajne v dobre organizovaných čriedach. Za ideálnych podmienok sa dožívajú až 70 rokov. Denne spotrbuje každý slon až 5000 kg potravy, a to lístia, trávy, ovocia i kôry, takže črieda veľmi rýchlo spotrebuje väčšinu vegetácie aj na rozsiahlych územiach a musí potom putovať ďalej. Na svojich potulkách džunglou za potravou prejdú slony stá kilometrov a všade zanechávajú po sebe zreteľné stopy. V niektorých častiach Afriky sa vychodené ,,slonie chodníky" uplatnili pri budovaní nových ciest. Vodné zdroje využívajú slony nielen na pitie, ale aj na ochladzovanie tela a očistu, najmä na spláchnutie rôzneho nepríjemného hmyzu. Z kedysi bohatej skupiny chobotnáčov sa do dnešných čias zachovali iba dva druhy, a to slon africký (Loxodonta africana) a slon indický (Elephas Maximus). Slon africký žije v Afrike na juhu od Sahary. Je oveľa väčší ako slon indický. Jeho chobot sa končí dvoma  prstovitými výbežkami, kým chobot slona indického iba jedným. Samce slona afrického dosahujú výšku až 3,5m a vážia asi 4000 kg. Afrického slona možno skrotiť a používať na rôzne ťažké práce. V mnohých oblastiach ho však natoľko prenasledovali, že bol vyhubený. Slon africký sa vyskytuje v prírode vo dvoch formách, a to stepnej a praleovej. Stepná forma žije na voľných, málo zalesnených miestach a zvyčajne je väčšia ako forma pralesná.

Slon indický žije v Indii a zasahuje na východ do Indočíny a na juh na Sumatru. Má oveľa menšie uši ako slon africký a je aj podstatne menší. Samce nebývajú vyššie ako 3 m a vážia okolo 3500 kg. Slon africký je známy ako lovné zviera a najväčší suchozemský cicavec, slon indický sa naproti tomu chová v mnohých zemiach ako skrotené domáce zviera, určené na ťažké práce. Okrem toho sa uplatňuje aj pri slávnostných sprievodoch, pri poľovačkách na bengálske tigre, ba aj ako bojové zviera. Slony majú dobrú pamäť, naučia sa aj dosť zložitým úkonom a preto ich často predvádzajú pri cirkusových predstaveniach. Slony žijúce na Cejlóne často nemajú kly, zato slony zo Sumatry, aj keď sú telesne menšie, majú dlhé kly.