Slon

Slony (Proboscidea) sú veľké zvieratá, najváčšie zo všetkých dnes žijúcich suchozemských cicavcov. Od ostatných cicavcov sa natoľko líšia, že nemáju medzi nimi bližšícch príbuzných. Príznačmý je pre ne dlhý chobot, ktorý vznikol predĺžením s pojením vrchnej gamby a nosa. Chobot vystupuke ako čuchový, hmatový a chytavý ústroj. Ním si slony podávajú potravu do úst a pijú tým spôsobom, že si cez nozdry naberú vody do chobota a potom si ju vstrekujú do papule. Mohutné kly sú pri koreni  duté a neprestajne rastú. Samcovi môžu narásť až do 3 metrov, samice majú kly kratšie, prípadne im celkom chýbajú. Okrem klov majú ešte na každej strane papule po jednej stoličke, ktorá je 40 cm vysoká a 10 cm široká. Stoličky sa môžu za života slona až šesť ráz vymeniť. Nohy majú stĺpcovité, konce prstov obalené pomerne malými nechtovými kopytami. Na konci splošteného chvosta majú strapce s veľmi silných drôtových štetín. Telo pokrýva len veľmi riedka srsť. Mozog majú sice pomerne malý, ale veľmi jemnej stavby, čo sa odráža aj na ich značnej inteligencii a pamäti. Mohutná stavba tela prezrádza, že slon je priamo stvorený na to, aby sa mohol predrieť aj cez  to najhustejšie chrastie. Čelo afrického slona je kopulovito vypuklé, kým indického je preliačené. Slony žijú zvyčajne v dobre organizovaných čriedach. Za ideálnych podmienok sa dožívajú až 70 rokov. Denne spotrbuje každý slon až 5000 kg potravy, a to lístia, trávy, ovocia i kôry, takže črieda veľmi rýchlo spotrebuje väčšinu vegetácie aj na rozsiahlych územiach a musí potom putovať ďalej. Na svojich potulkách džunglou za potravou prejdú slony stá kilometrov a všade zanechávajú po sebe zreteľné stopy. V niektorých častiach Afriky sa vychodené ,,slonie chodníky" uplatnili pri budovaní nových ciest. Vodné zdroje využívajú slony nielen na pitie, ale aj na ochladzovanie tela a očistu, najmä na spláchnutie rôzneho nepríjemného hmyzu. Z kedysi bohatej skupiny chobotnáčov sa do dnešných čias zachovali iba dva druhy, a to slon africký (Loxodonta africana) a slon indický (Elephas Maximus). Slon africký žije v Afrike na juhu od Sahary. Je oveľa väčší ako slon indický. Jeho chobot sa končí dvoma  prstovitými výbežkami, kým chobot slona indického iba jedným. Samce slona afrického dosahujú výšku až 3,5m a vážia asi 4000 kg. Afrického slona možno skrotiť a používať na rôzne ťažké práce. V mnohých oblastiach ho však natoľko prenasledovali, že bol vyhubený. Slon africký sa vyskytuje v prírode vo dvoch formách, a to stepnej a praleovej. Stepná forma žije na voľných, málo zalesnených miestach a zvyčajne je väčšia ako forma pralesná.

Slon indický žije v Indii a zasahuje na východ do Indočíny a na juh na Sumatru. Má oveľa menšie uši ako slon africký a je aj podstatne menší. Samce nebývajú vyššie ako 3 m a vážia okolo 3500 kg. Slon africký je známy ako lovné zviera a najväčší suchozemský cicavec, slon indický sa naproti tomu chová v mnohých zemiach ako skrotené domáce zviera, určené na ťažké práce. Okrem toho sa uplatňuje aj pri slávnostných sprievodoch, pri poľovačkách na bengálske tigre, ba aj ako bojové zviera. Slony majú dobrú pamäť, naučia sa aj dosť zložitým úkonom a preto ich často predvádzajú pri cirkusových predstaveniach. Slony žijúce na Cejlóne často nemajú kly, zato slony zo Sumatry, aj keď sú telesne menšie, majú dlhé kly.

Lev púšťový (Panthera leo) je rozprávkovým kráľom zvierat.Neobyčajne mocná stavba a krása jeho tela vyvoláva dojem majestátnosti. Samce vážia vyše 250 kg a vyznačujú sa silnou hrivou. Ňou sa líšia od samíc, ktoré sú menšie a vážia najviac 150 kg. Novovrhnuté levíčatá sú na rozdiel od rodičov škvrnité. Škvrny sú niekedy tak blízko seba , že sa až zlievajú do pásov. Táto kresba mladosti po šiestich mesiacoch zvyčajne zmyzne. Lev obýva väčšiu časť Afriky a Ázie a uprednostňuje šíre voľné kraje, najmä kriačinaté stepi a púšťové roviny. Na lov vychádza v noci a cez deň preleží tam, kde ho zastihlo ráno. Neobľubuje väčšie vychádzky, páči sa mu čo najväčšie pohodlie. Radšej napáda väčšie zvieratá, predovšetkým prenasleduje kopytníky, ako sú napr.antilopy,byvoly a zebry. Zvyčajne žerie len vlastnými silami získanú čerstvú korisť, ale za istých okolností nepohrdne ani zdochlinu. Na postriežku zvykne zaľahnúť blízko miest, kade najčastejšie prechádza zver (napr. pri vode). Korisť chytí zvyčajne za krk, prípadne za slabinu, kde ju najradšej začne žrať. Okrem obdobia párenia, keď sú medzi samcami časté boje, žijú levy pokojne v rodinných skupinách alebo aj v skupinách dospelých. Ťažko opísať, ako účinkuje hlas leva na ostatné zvieratá. Vzrušenie, ktoré vyvoláva hromové ručanie leva, zmocňuje sa zvierat aj vtedy, keď ho len uvidia alebo zvetria. Ak je lev sýty, dá pokoj zveri, ktorá sa vtedy môže pásť aj celkom blízko neho.

                                                                                                   ZEBRA

Zebry pokladáme za najpôvodnejšie divé kone. Sú čierno-bielo pruhované a žijú v Afrike. Veľké, často tisíckusové čriedy spásajú trávnaté planiny blízko vôd. Často sa stávajú obeťou levov. Pred nepriateľom sa chránia hryzením a kopaním zadnými nohami. V mnohích oblastiach Afriky sa stávajú čím ďalej zriedkavejšími, a preto sú chránené v prírodných rezerváciách a parkoch. Kedysi ich bývalo veľa na planinách južnej a východnej Afriky. Veľmi ťažko sa dajú skrotiť.

Zebra vrchovská (Equus zebra ) žije v hornatých oblastiach Južnej Afriky, zvyčajne v malých čriedach (okolo 20 zvierat ). Ich počat sa znížil nie tak zásahom levov, ako samého človeka. Na rozdiel od iných druhov má táto zebra červený nos.

Zebra Burchellova (Equus burchelli ) z južnej a východenj Afriky a zebra Grévyho (Equus grevyi ) zo severovýchodenj Afriky sú  najväčšími druhmi zebier, ktoré žijú v lesnatých oblastiach a vo veľkých čriedach. Grévyho má po tele užšie pruhy ako zebra vrchovská. Samica prináša na svet iba jedno mláďa.

Žirafa

Žirafy (Giraffa spp) vďaka dlhým nohám a dlhému štíhlemu krku sú najvyššie, hoci pomerne krátke cicavce. Od ratice po vrch sú vysoké 5-6m. Žirafy žijú v čriedach, pričom za každou čriedou chodí vedúca samica. Je o nich známe, že sa rady potulujú v spoločnosti zvierat obdarených dobrým čuchom, napr.antilop.Žirafy patria medzi pravé stepné zvieratá. Živia sa prevažne lístím, ktoré zachytávajú dlhým, veľmi ohybným jazykom ako prstom a odhrýzajú spodnými hryzákmi. Vodu pijú len zriedka, náhradou sú im šťavnaté rastliny. Všetky pohyby žiráf sú dôstojné a vyrovnané.Pozoruhodná je póza žirafy, keď chce niečo zdvihnúť zo zeme alebo sa chce napiť. Vtedy sa rozkročí prednými nohami tak široko,, že zohnutím dlhého krku pohodlne dosiahne na zem. Majú tak ako ťavy svojráznu chôdzu, lebo vykračujú prednou a zadnou nohou na tej istej strane tela súčasne. Hlasové ústroje im zakrpateli, takže ich zvukové prejavy sú slabé. V pomere veľkosti sú žirafy pokajamilovné, neškodné tvory. Aj keď sa zdajú bezbrené, a ak je to len možné, utečú pred nepriateľom, majú ostré kopytá a keď treba, vedia kopnúť veľkou silou. Rod žiráf tvorí len jeden druh-žirafa škvrnitá (Giraffa camelopardalis) s viacerými geografickými rasami. Odlišujú sa škvrnitosťou tela a počtom rožkov, umiestnených medzi veľkými, veľmi pohyblivými ušami. Výnimočne môže pred rožkami vyrastať tupý hrboľ, prípadne ešte aj rožok medzi očami (trojrohé žirafy). Rožky sú potiahnutá a celé zarastené srstnatou kožou. Žirafa škvrnitá žije vo východnej a južnej Afrike. Rasa žirafa škvrnitá sieťovaná (Giraffa camelopardalis reliculata), ktorej domovom je Somálsko a severné oblasti Kene, má červenkavohnedé škvrny pooddeľované bielymi pásikmi.

                                                                                                    Gorila

Gorily sú najväčšie a pomerne pokojamilovné ľudoopice, ktoré sa stavbou tela človeku viac podobajú ako šimpanzy.Gorilí samec môže vyrásť až na 2m vysokú ozrutu, vážiacu vyše 250 kg. Dospelé gorily sú veľmi silné. Udáva sa, že odnú 5 cm hrubý oceľový prút a odtrhnú veľký konár stromu. Kým nie sú podráždené, človeka sa nepokúšajú napadnúť.

Jediný druh, gorila obyčajná (Gorilla gorilla),žije v rovníkových pralesoch Afriky a má dve rasy. Gorila obyčajná vrchovská je rozšírená v lesnatých oblastiach strednej Afriky. Má čiernu srsť, kým gorila obyčajná nížinná je hrdzavosivá. Gorily žijú v rodine, ktorá pozostáva z dospelého samca, zo 4-6 samíc a mláďat rôzneho veku. Každý deň si robia nový pelech z naodlamovaných konárov a vnútri ho mäkko vystielajú. Väčšinu času však trávia na zemi. Kráčajú po štyroch, opierajú sa o dlhé ramená. Hoci nie sú stromovými zvieratami, vedia obratne liezť po stromoch. Živia sa ovocím a lístím. Sú to síce denné zvieratá ,ale o ich živote prirodzenom prostredí vieme ešte veľmi málo. Ich živlom je tmavý prales, sú zriedkavejšie a žijú utiahnutejšie ako šimpanzy.